Anton Balabán - Suli

Anton Balabán - Suli (26.3.1912 - 31.1.1990)

Oblastný vodca Nitrianskej oblasti, 1945-1948 a 1968-1969
bytový architekt, výrobca nábytku


Členom 1. oddielu Zväzu junákov-skautov RČS v Nitre sa stal už v roku 1927. O päť rokov neskôr bol menovaný za rovera, čo vtedy znamenalo, že išlo o skauta veľmi skúseného a skautsky vzdelaného. Neskôr bol zástupcom vodcu 4. oddielu "Živno" a radcom družiny Sobov. Po roku 1945 bol vodcom oblasti, mal predajňu nábytku a stolársku dielňu, ktorá sa využívala aj ako klubovňa. Tiež bol menovaný za vodcu a inštruktora Oblastnej lesnej školy. Pod jeho vedením sa uskutočnila minimálne jedna vodcovská lesná škola pre skautov a to v júli 1947 v Nitre na Zobore.

Keď sa vo februári 1948 dostali komunisti k moci, ako živnostník a skautský činovník sa dostal do nemilosti. Ešte nejaký čas mal možnosť realizovať sa v turistickom oddiele Československého zväzu telesnej výchovy. No jeho podnik mu znárodnili a v decembri 1952 ho potrestali nútenými prácami v Pomocných technických práporoch (PTP), kde ťažko pracoval v lesoch a na stavbách. Približne po roku sa odtiaľ vrátil s podlomeným zdravím. Nemohol sa uplatniť vo svojom zamestnaní, ani sa poriadne zamestnať. Žil hlavne z dôchodku vojenského invalida. No druhý raz sa šťastne oženil, založil si rodinu.

S veľkým odhodlaním sa pustil do obnovy skautingu v rokoch 1968-1970. Opäť v pozícii oblastného vodcu (IV. Nitrianska oblasť). Po opätovnom zákaze činnosti Sloven-ského Junáka ho niekoľko krát vypočúvala a zrejme aj sledovala Štátna bezpečnosť. Pádu totalitného režimu, ktorý ho nespravodlivo perzekvoval, sa síce dožil, no už bol veľmi ťažko chorý. Istotne by sa zapojil do znovuzrodenia skautingu v Nitre. Svoju oddanosť skautskej myšlienke zvečnil na svojom náhrobku, kde dominuje slovenská skautská ľalia. Za svoju prácu v prospech skautingu bol brat Suli vyznamenaný Junáckou hviezdou I. stupňa (1969).