Viliam Dokupil Gandhi

Viliam Dokupil Gandhi
(30.11.1927 - 20.9.2018)

filmované 2. marca 2013

Viliam Dokupil, skautským menom Gandhi, sa narodil 30. novembra 1927 v Nitre. Už ako 10-ročný bol vĺčaťom u katolíckych skautov. V roku 1945 sa stal radcom družiny kamzíkov v oddiele katolíckych skautov, ktorý pôsobil pri štátnom gymnáziu. V auguste 1946 absolvoval Lesnú školu v Perneku. Najmä po roku 1990 sa angažoval v oddiele oldskautov. V roku 1995 sa stal vodcom 3. zboru, ktorý aj po premenovaní na 23. zbor Nitrava viedol až do januára 2015. Od roku 2009 bol taktiež vodcom Oblasti kniežaťa Pribinu.

Niekoľko ukážok z Gandhiho archiválií

Rozhovor s Gandhim, ktorý realizoval Žiletka v roku XXXX (zisťujeme)

Žiletka: Akými funkciami si v skautingu prešiel?

Gandhi: Blíži sa 70. výročie môjho vstupu do skautingu a preto spomienky sú už dosť hmlisté. Predsa však. Počas rokov 1937 – 1938 som bol vĺčaťom Katolíckeho skautingu. Klubovňu sme mali vo vtedajšom Kultúrnom dome, ktorý bol súčasťou areálu kláštora sestričiek a stojí podnes vo dvore za domom obuvi. Ten však dnes slúži podnikateľom, a veľká telocvičňa je zrušená. Z činnosti si pamätám, ako sme tvorili špalier a stráž pri príležitosti cirkevných a štátnych podujatí, ako sú Budičky, Vianoce, sprievod na Deň matiek v meste, návšteva prezidenta na hrade, oslava 28. októbra a podobne. Dnes sa na verejnosti nezapájame, čo je škoda. Oslava 1. januára vznik SR je politika alebo nacionalizmus? A čo ostatné sviatky?

Po skončení 2. svetovej vojny som sa ako žiak Štátneho gymnázia stal členom tamojšieho oddielu Junákov, pod vedením brata Antona Korca (brat kardinála), ktorý ma poveril funkciou radcu družiny Kamzíkov.

Členmi družiny boli bratia: Vlado Dostál neskôr MUDr. gynekológ, Jordan Mandalov neskôr Ing. námestník OSP, Boris Mandalov neskôr Ing. projektant Stavprojektu, Pavol Keniši, František Vindiš. Ostatných si nepamätám. Všetci sú už v dôchodku, niektorí nežijú.

Klubovňu sme mali v budove tzv. Engelovho dvora – v súčasnosti je tu už námestie pred divadlom. Okrem skautskej činnosti hrávali sme bábkové divadlo v suteréne hotelu Tatra.

V roku 1946 ma poslal brat Korec na LŠ, ktorú som absolvoval od 11. 8. do 24. 8. 1946 v Perneku. Z tohto obdobia si pamätám viacerých aktívnych skautov: okrem Balabánovcov to boli ešte bratia Lukáčovci, bratia Pecháčovci, brat F. Paulíni, brat Š. Sabo a Jožko Dóczy, ktorý sa neskôr stal dnes známym hercom.

Nasledovalo neslávne obdobie Víťazného februára. Mne ešte priťažila smrť milovanej matky v roku 1948 a následne otca v r. 1949 a zostal som ako 21-ročný zmaturovaný sám vo víre udalostí budovania socializmu, ako občan nerobotníckeho pôvodu. Nasledovali pre mňa ťažké roky.

V roku 1968 som sa na základe pozvánky síce zúčastnil na schôdzke nadšencov skautingu v klubovni Cukrovaru, ale celkom správne som odhadol s kým máme do činenia a nezapojil som sa do beznádejného boja s – rodnou stranou. Aj tak som mal v kádrovom posudku nerobotnícky pôvod, aj so skautingom, čo stačilo k tomu, aby mi znemožnili normálny postup na vyššie posty, na akých moji vrstovníci normálne pôsobili. Naposledy som bol funkčne znížený v roku 1971 v normalizačnom konaní. To čo som 40 rokov cítil sa nedá zabudnúť.

Po nežnej som sa prihlásil do oddielu OS, kde ma v roku 1996 objavili funkcionári vtedajšieho 3. zboru a zvolili ma za zborového vodcu.

Plním takto už desiaty rok svedomito heslo roverov a OS – SLÚŽIM – a snažím sa o rozvoj dnes už 23. zboru NITRAVA.

Medzitým som sa ešte snažil podržať okresnú radu a prijal som funkciu okresného vodcu, ale tento organizačný stupeň náčelníctvo rýchlejšie zrušilo ako náš štát. Ako štatutár zboru som členom oblastnej rady. V 23. zbore sa snažím s pomocou iniciatívnych odchovancov vyviesť zbor už z druhého úpadku, čo sa zatiaľ javí sľubne.